Prečo je pravidelné pitie vody také dôležité?

V priemere človek vylúči 2,5 – 3 litre vody denne močom, stolicou, dýchaním a pokožkou. Telo však musí mať vyrovnanú vodnú bilanciu a na pokrytie týchto strát musí vodu prijímať. Zhruba tretina litra „novej“ vody denne sa v tele vyprodukuje v dôsledku metabolickej činnosti, prijmeme asi 700 ml vody súvisiacej s jedlom.

To znamená, že zvyšok (cca 1,7 litra) by ste mali telu dodať priamo vo forme tekutín. Každý deň na celý život. Nezabúdajme, že fyzickou námahou vylúčime cez 3 litre vody. Aj táto strata musí byť adekvátne kompenzovaná. Kvalita týchto tekutín a ich neustály príjem v správnom množstve je dôležitou podmienkou pre udržanie zdravia, psychickej pohody a produktivity v práci.

Správne množstvo tekutín zabezpečuje nielen metabolizmus a dobrú funkciu obličiek, teda vylučovanie škodlivín, ktoré sa v tele tvoria. Umožňuje tiež plnú účinnosť doslova všetkých ostatných orgánov, telesných a duševných funkcií a podporuje aj správny vzhľad pokožky.

Naopak nedostatok vody v tele (dehydratácia) spôsobuje akútne aj chronické problémy. Medzi akútne príznaky miernej dehydratácie patria bolesti hlavy, únava a malátnosť, znížená fyzická a psychická výkonnosť vrátane zníženej koncentrácie. Strata tekutín vo výške 2 % telesnej hmotnosti znamená stratu až 20 % výkonu. To znižuje schopnosť detí navštevovať školu, čo môže nepriaznivo ovplyvniť ich študijné výsledky.

Už pri 5% dehydratácii hrozí prehriatie, zlyhanie krvného obehu a šok. Malý, ale dlhodobý nedostatok tekutín, ktorý v každodennom zhone často ani nezaregistrujeme, môže viesť k vážnym poruchám zdravia. Okrem opakujúcich sa bolestí hlavy či zápchy sa môže vyskytnúť porucha funkcie obličiek a tvorba obličkových a močových kameňov.

Dehydratácia tiež zvyšuje riziko infekcií močových ciest, apendicitídy, niektorých typov rakoviny (ako je rakovina konečníka a močového mechúra) a kardiovaskulárnych ochorení.

Okrem toho sa predpokladá, že aj rad ďalších takzvaných civilizačných chorôb je dôsledkom nesprávnej životosprávy, vrátane nedostatku tekutín, alebo že niektoré civilizačné choroby sú buď prvým príznakom, alebo dôsledkom trvalej miernej dehydratácie - sú to napr. bolesti chrbta, vredy žalúdka a dvanástnika, hypertenzia ... .

Potreba tekutín je prísne individuálna záležitosť, ktorá závisí od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov – napr. telesná hmotnosť, vek a pohlavie, zloženie a množstvo potravy (obsah vody, soli, bielkovín a kalórií), fyzická aktivita, teplota a vlhkosť prostredia, v ktorom vrátane prúdenia vzduchu, typ oblečenia a telesná teplota, aktuálny zdravotný stav , hydratácia tela a pod.

Každý človek má svoju optimálnu potrebu voľných tekutín, ktorá sa mení aj v čase. Táto požiadavka sa môže pohybovať od menej ako jedného litra denne (u osoby so sedavým zamestnaním, ktorá konzumuje prevažne rastlinné, obilné a strukovinové potraviny s nízkym obsahom soli) až po niekoľko litrov denne (u osoby, ktorá konzumuje nadmerne slanú alebo sladkú stravu s nízkym obsahom soľ). Zvýšenú potrebu vody ovplyvňuje intenzívna fyzická práca, športovanie či pohyb v horúcom prostredí.

V prípade druhej kategórie môže denná potreba presiahnuť aj päť litrov. Každý si musí nájsť svoje optimálne množstvo tekutín!

Smäd nás môže upozorniť na potrebu pitia, ale stojí za to vedieť, že smäd nie je skorým príznakom potreby vody, pretože sa objavuje až vtedy, keď sme na 1-2 % dehydrovaní. Pocit smädu sa navyše s vekom znižuje.

Na druhej strane zvýšený pocit smädu môže byť aj príznakom niektorých chorôb (napr. cukrovky) a existuje aj takzvaný návykový smäd, ktorý nemusí byť prejavom potreby tekutín.

Riziko dehydratácie je väčšie u malých detí, ktoré majú nízky objem celkovej telesnej vody a významný podiel na tom majú bežné denné straty a u starších ľudí, u ktorých sa objem celkovej vody tiež znižuje, schopnosť obličky reabsorbovať vodu sa zhoršuje a pocit túžby je oslabený.

Pri pátraní po potrebe tekutín jednotlivca sa môžeme oprieť o niekoľko základných príznakov. Medzi príznaky nedostatku tekutín patrí okrem pocitu smädu aj sucho v ústach, suché pery a jazyk, malé množstvo tmavožltého moču, sklon k zápche, čkanie pri jedle, zvieranie v brušnej oblasti či suchá pokožka.

Naopak, príznaky prebytočnej tekutiny sú: časté močenie, najmä v noci, pokojné potenie za normálnych teplotných podmienok, vlhké ruky alebo nohy.

Aj keď je nedostatok tekutín spojený s viacerými rizikami, treba povedať, že ani ich neustály nadbytok – teda pitie oveľa väčšieho množstva tekutín, ako telo potrebuje – nie je pre telo zdravé.